Výsledky

Hlavné finančné správy

V roku 2015 zaznamenala spoločnosť zisk pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizáciou (EBITDA) vo výške 869 mil. eur.

Výsledok EBITDA (+63 % v porovnaní s prechádzajúcim rokom) bol ovplyvnený najmä zmenou odhadu rezerv na vyraďovanie jadrových zariadení a nákladov na úložisko, ako aj pokračujúcim úsilím o nákladovú optimalizáciu a efektívnosť, a to v externých nákladoch v elektrárňach, ako aj administratívnych a personálnych nákladoch.

Hotovostná optimalizácia a efektívne riadenie toku hotovosti boli aj naďalej kľúčovými iniciatívami podporujúcimi ziskovosť spoločnosti, pričom čistý finančný dlh stúpol o 421 miliónov eur napriek realizácii investície vo výške 722 miliónov eur (vrátanie kapitalizovaného úroku) počas roka 2015.

S ohľadom na existujúce trhové podmienky spoločnosť vykázala stratu zo zníženia hodnoty majetku vo výške 821 miliónov eur, ktorá je rozdielom medzi spätne získateľnou hodnotou (hodnota predaja/prevodu alebo čistá súčasná hodnota očakávaného hotovostného toku, podľa toho, ktorá je vyššia) a účtovnou (book value) hodnotou majetku. Bez ohľadu na uvedenú stratu zo zníženia hodnoty majetku dosiahol čistý zisk spoločnosti za rok 24 miliónov eur.

Spoločnosť v plnej miere aj naďalej napĺňa záväzok udržať investičný plán na roky 2016 – 2020, sústreďujúc sa na dokončenie blokov 3 a 4 jadrových elektrární Mochovce podľa harmonogramu. Celková výška investície počas roka 2015 dosiahla 722 miliónov eur (vrátanie kapitalizovaného úroku), pričom drvivá väčšina sa týkala dvoch blokov vo výstavbe.

Spoločnosť naďalej skúma potenciálne príležitosti rozširovaním svojej prítomnosti na susediacich trhoch ako aj poskytovaním inovatívnych služieb pre koncových zákazníkov.

 

Individuálna účtovná závierka Konsolidovaná účtovná závierka
Inštalovaný výkon elektrární

Výrobná základňa spoločnosti je vyvážená a pozostáva z 2 jadrových, 2 tepelných, 31 vodných a 2 fotovoltických elektrární. Celkový inštalovaný výkon vlastných zdrojov klesol na 4 300,92 MW z dôvodu vyradenia dvoch blokov Elektrárne Vojany 1 (220 MW). Inštalovaný výkon vykupovaných zdrojov Vodného diela Gabčíkovo (VE Gabčíkovo, VE Malé Gabčíkovo, VE Čuňovo, VE Mošoň) bol v prevádzkovanej bilančnej skupine Slovenských elektrární do 9.3.2015 23:59.

Vývoj vlastného inštalovaného výkonu Slovenských elektrární (v MW)
Podiel typov elektrární na inštalovanom výkone Slovenských elektrární.
Jadrové elektrárne Tepelné elektrárne Vodné elektrárne Fotovoltické elektrárne

Výroba a dodávka elektriny a tepla

Slovenské elektrárne vyrobili v roku 2015 elektrinu v objeme 19 707 GWh. Z vlastných výrobných zdrojov vyrobili 19 259 GWh a z VEG, Čunovo a Mošoň prevádzkovaných na zmluvnom základe do 9.3.2015 448 GWh. Medziročný index predstavuje 0,895. Výrobné zdroje okrem elektriny poskytovali aj podporné služby, čím významne prispeli k stabilite Elektrizačnej sústavy SR.

Na dodávke elektriny sa z 90 % podieľali zdroje bez emisií, čo je zásluha hlavne jadrových a vodných elektrární. Spoluspaľovaním drevnej štiepky prispela elektráreň Vojany ekologickou elektrinou v objeme 35 GWh a elektráreň Nováky v objeme 4,5 GWh. Fotovoltické elektrárne vo Vojanoch a Mochovciach dodali spolu štandardných 1,9 GWh.

Jadrové elektrárne

Jadrové elektrárne vyrábali elektrinu bezpečne a spoľahlivo. Objem výroby 15 146 GWh bol oproti historickému roku 2013 o 3,6 % nižší. Stále je to ale vynikajúci výsledok, ktorý naše bloky zaraďuje z hľadiska koeficientu využiteľnosti k svetovej špičke. Medziročne sa však na jadre výrazne zvýšilo poskytovanie podporných služieb. V roku 2015 začali bloky jadrových elektrární prvýkrát poskytovať zápornú časť sekundárnej regulácie do virtuálneho bloku externého partnera. Navyše, od júna až do decembra bola na jednom bloku trvalo poskytovaná primárna regulácia. Celkovo Jadrové elektrárne Bohunice (EBO) vyrobili 7 623 GWh a Mochovce (EMO) 7 523 GWh elektrickej energie.

Spoľahlivosť prevádzky jadrových zdrojov najlepšie ukazuje koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži UCF jadrových blokov, ktorý bol v roku 2015 pre EBO na úrovni 90,60 % a pre EMO 93,00 %, a koeficient neplánovaných strát výroby UCLF15 pre EBO v hodnote 0,63 % a pre EMO 0,40 %. Pre porovnanie s medzinárodnými štandardmi najlepšie hodnoty týkajúce sa blokov s tlakovodnými reaktormi v rámci celosvetového rebríčka WANO dosiahli úroveň 90,71 % pre UCF a 0,89 % pre UCLF (obdobie 2011 – 2013).

Vodné elektrárne

Na elektrárňach Vážskej kaskády sa prakticky celá zima a začiatok jari niesli v znamení priemernej výroby. Zima bola s podpriemernými snehovými zásobami, ktoré sa roztápali postupne, takže nespôsobovali nárazové zvýšenie výroby. Zlepšenie priniesli jarné dažde, ktoré pretrvávali do polovice júna a zabezpečovali stabilné prítoky. Horúce suché leto a jeseň prakticky bez zrážok to však celé zmenili. Výroba z mesiaca na mesiac klesala a v tradične najsuchšom septembri sa na Váhu vyrobilo iba 60 GWh. Celková výroba v roku 2015 nakoniec bola na úrovni 1 680 GWh, tretia najnižšia za posledné desaťročie.

Na Dunaji bola hydrologická situácia na začiatku roka veľmi priaznivá. Od januára pretrvávali vysoké prietoky s maximom výkonu EGA na úrovni 600 MW. Prevádzka VEG Slovenskými elektrárňami bola ukončená 9.3.2015. Do tohto času bolo na VEG vyrobených 443 GWh, čo bolo 37 GWh nad úrovňou plánu.

Využitie prečerpávacích elektrární medziročne stúplo. Okrem výroby špičkovej elektriny a poskytovaní podporných služieb majú nezastupiteľnú funkciu pri riešení výpadkov iných zdrojov portfólia SE. Celkovo vyrobili 302 GWh, pričom spotreba na prečerpanie bola 408 GWh.

Tepelné elektrárne

Elektrárne Nováky majú za sebou náročný rok, ktorý sa niesol v znamení modernizácie blokov 1 a 2. Oba bloky boli odstavené na viac ako pol roka, pričom počas súbežnej odstávky od júna do septembra bola výroba zabezpečená z dožívajúcich blokov 3 a 4. ENO. Všeobecný hospodársky záujem na výrobu elektriny zo slovenského uhlia splnili na 100,02 %. Celkovo aj so spoluspaľovaním biomasy na ENOA vyrobili 1660 GWh. K 31.12. bola ukončená prevádzka blokov 3 a 4, ktoré slúžili takmer 40 rokov.

Elektrárne Vojany sú prevádzkované na komerčnom princípe. Napriek neustálemu poklesu cien elektriny na trhu sa vďaka optimálnemu nasadzovaniu a vhodne zvolenej predajnej stratégii podarilo plán výroby splniť. Spoločnosť využila krátkodobé zvýšenie cien elektriny a dopyt po podporných službách počas horúceho leta, takže nakoniec bol plán výroby prekročený o 65 GWh. Celková výroba predstavovala 470 GWh. Výrobná základňa bola zúžená aj vo Vojanoch. Dňa 13. 3. 2015 vedenie spoločnosti rozhodlo o ukončení prevádzky blokov EVO 1 a 2.

Svorková výroba elektriny (GWh)

Výroba tepla

Výroba tepla je založená prevažne na kombinovanej výrobe elektriny a tepla. V roku 2015 SE vyrobili 838 GWh tepla pre teplárenské účely. Z tohto tepla bolo v lokalite EBO vyrobených 480 GWh a v ENO 270 GWh, na ostatných lokalitách bolo vyrobených 88 GWh.

Cena elektriny

Cena elektriny ako komodity je stanovená trhom bez akejkoľvek formy regulácie. Cena elektriny pre koncových spotrebiteľov sa skladá z viacerých komponentov. Poplatky spojené s prenosom a distribúciou ako aj systémové poplatky sú regulované a stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V roku 2015 bola cena elektriny pre domácnosti a pre malé podniky regulovaná, a to určením maximálnej ceny, avšak sledujúc vývoj cien na trhu.

Okrem ceny za samotnú komoditu sú do koncovej ceny zahrnuté aj systémové poplatky, ktorých hlavná časť slúži na podporu využívania obnoviteľných zdrojov, výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia, obstaranie podporných služieb a fungovanie Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, (OKTE, a.s.). Prostredníctvom prenosových a distribučných poplatkov sú uhrádzané náklady prevádzkovateľom prenosovej sústavy a distribučných sústav. Cena elektriny zahŕňa aj odvod do Národného jadrového fondu, výška ktorého je stanovená príslušným nariadením vlády SR. Okrem týchto poplatkov je koncovému odberateľovi účtovaná aj spotrebná daň (s výnimkou domácností). Všetkým odberateľom je zároveň vyrubená daň z pridanej hodnoty (DPH) v zmysle príslušných zákonov. V roku 2015 celková koncová cena elektriny pre domácnosti voči predošlému roku poklesla o necelých 8 % a cena pre priemyselných zákazníkov klesla o cca o 2%. Predmetný pokles koncovej ceny elektriny bol dôsledkom predovšetkým poklesu veľkoobchodnej ceny približne o 3 eur/MWh. Zároveň regulované zložky koncovej ceny nebadateľne poklesli, a to v priemere o 0,2 eur/MWh.

DOMÁCNOSTI: Rozklad priemernej koncovej ceny elektriny pre domácnosti so spotrebou 2,5 – 5 MWh/rok (eur/MWh, bez daní)
PRIEMYSEL: Rozklad priemernej koncovej ceny elektriny pre pre priemysel so spotrebou 70 – 150 GWh/rok (eur/MWh, bez daní)

Slovenské elektrárne v súčasnom trhovom prostredí

Inštalovaný výkon veterných elektrární v Nemecku rástol aj v tomto roku a dosiahol kapacitu 43,8 GW, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 8 GW. 21. decembra 2015 dosiahol výkon veterných elektrární svoje rekordné maximum na úrovni 35,6 GW. Solárnych zdrojov pribudlo o niečo menej ako predchádzajúce roky, približne 1,5 GW, a dosiahli celkovú kapacitu 39,7 GW. Približne 56 TWh bolo v roku 2015 vyrobených z biomasy, čo predstavovalo nárast o takmer 25% oproti roku 2014. Celkovo obnoviteľné zdroje v roku 2015 vyrobili takmer 190 TWh elektriny. V porovnaní s rokom 2014 to predstavuje nárast na úrovni 20% a pokrytie 35% čistej dodávky elektriny. Napriek nízkym cenám palív zaznamenala výroba elektriny zo zemného plynu a uhlia v Nemecku ďalší pokles oproti predchádzajúcemu roku.

Aj v roku 2015 pokračoval klesajúci trend cien elektriny, keď slovenská veľkoobchodná cena klesla medziročne o 7 %. Obrovský prepad cien palív, pretrvávajúce nízke ceny emisných povoleniek, stagnácia dopytu po elektrickej energii a stále rastúca výroba zo spomínaných obnoviteľných zdrojov stlačili ceny elektrickej energie na nové dno. Slovenský trh s elektrinou zaznamenal najnižšie ceny posledného desaťročia, keď v auguste spadla cena elektriny na 31,3 eur/MWh.

Vývoj ceny elektrickej energie v SR (v €/MWh)

Pozn. PXE: Pražská energetická burza

Napriek týmto nepriaznivým podmienkam si Slovenské elektrárne udržali svoje dominantné postavenie na slovenskom i regionálnom trhu. Jedným z dôležitých faktorov je strategická poloha Slovenska pre obchod a prenos elektriny smerom do Maďarska a aj ďalej na Balkán, t. j. do regiónu s vyššími cenovými úrovňami. Po pripojení Rumunska k „market couplingu“ trhov stúpla dôležitosť domáceho trhu a pozície Slovenských elektrární v regióne ešte viac.

Slovenské elektrárne si uvedomujú svoje postavenie najväčšieho obchodníka na domácom trhu s elektrinou, a preto sa prostredníctvom obchodných platforiem usilujú zvyšovať likviditu a transparentnosť slovenského trhu. Vďaka tomu by mal slovenský trh odzrkadľovať reálne trhové podmienky a stať sa ešte atraktívnejším pre všetkých jeho účastníkov.

Obchodovanie s elektrinou

Slovenské elektrárne predávajú svoju produkciu prostredníctvom obchodov uzatváraných za trhových podmienok, zvyčajne cez brokerské platformy či Pražskú energetickú burzu (PXE), ktoré sú v regióne považované za najtransparentnejšie a náležité cesty obchodovania s elektrinou. Táto stratégia je dlhodobo pozitívne akceptovaná obchodnými partnermi Slovenských elektrární.

Väčšina výroby spoločnosti je predaná na forwardovej báze tri roky dopredu pred dodávkou podľa predajnej stratégie. Táto stratégia predstavuje efektívny spôsob zaistenia predajných cien a plánovaných objemov výroby.

Reziduálna elektrina, ktorá nie je predaná na ročnej báze, je zobchodovaná na krátkodobej báze na slovenskom spotovom trhu a na okolitých trhoch na bilaterálnej báze, najmä prostredníctvom brokerských platforiem. Tento objem predstavuje približne 7 % z celkovej ročnej produkcie a je nevyhnutný pre zachovanie vybilancovanej pozície Slovenských elektrární, rešpektujúc nepredvídateľnosť vodných zdrojov a možných výpadkov iných zdrojov vo výrobnom portfóliu spoločnosti. Vývoz alebo dovoz na dennej báze je nevyhnutný s ohľadom na veľkosť a likviditu slovenského energetického trhu.

Obchodovanie s teplom

Slovenské elektrárne v roku 2015 vyrobili 838 GWh a predali 658 GWh tepla, čo predstavuje tržby v hodnote 19,7 mil. eur. Výroba tepla je založená prevažne na kombinovanej výrobe elektriny a tepla a distribuovaná sústavami centrálneho zásobovania teplom závodu AE Bohunice a závodu Elektrárne Nováky.

Podiel závodov na predaji tepla v Slovenských elektrárňach (v GWh)
Čítať ďalej